re-VÍZIA 20

Výstava re-VÍZIA 20 prezentuje výber diel zo súčasnej tvorby 27 umeleckých osobností, ktoré aktuálne pedagogicky pôsobia na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Výstava prináša pohľad na spektrum typov súčasného umenia od maľby, sochárstva, grafiky, fotografie, objektu, inštalácie a intermediálnych foriem umenia.
Kurátorky: Eva Kapsová, Katarína Rusnáková, Alena Vrbanová

Vernisáž:

Štvrtok 15. marca 2018 o 18.00 hod.

Trvanie:

16. marec – 15. apríl 2018 

Miesto:

Dom umenia Bratislava, 2. poschodie, Nám. SNP 12 

 

Usporiadateľ: Fakulta výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici 

 

 

Vystavujú: Igor BENCA, Robert BRUN, Martin DERNER, Boris JIRKŮ, Filip JURKOVIČ, Róbert MAKAR, Patrik ŠEVČÍK, Peter VALISKA TIMEČKO /Katedra grafiky; Ján ADAMOVE, Jiří DAVID, Milota HAVRÁNKOVÁ, Peter JANÁČIK, Miroslav NICZ, Michal MURIN /Katedra intermédií a digitálnych médií; Štefan BALÁZS, Jana FARMANOVÁ, Milan HNAT, Ľudovít HOLOŠKA, Rastislav PODOBA, Ján TRIAŠKA /Katedra maľby; Miroslav BROOŠ, Marek GALBAVÝ, Peter GÁSPÁR, Eva MASARYKOVÁ, Juraj SAPARA, Ivana SLÁVIKOVÁ, Jozef SUCHOŽA /Katedra sochárstvo a priestorová tvorba.

 

Výstava re-VÍZIA 20 prezentuje výber diel zo súčasnej tvorby 27 umeleckých osobností, ktoré aktuálne pedagogicky pôsobia na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Výstava prináša pohľad na spektrum typov súčasného umenia od maľby, sochárstva, grafiky, fotografie, objektu, inštalácie a intermediálnych foriem umenia. 

Skladbu vystavujúcich tvoria renomovaní umelci a umelkyne viacerých generácií, tvoriacich v rozmanitých médiách a výrazových modeloch súčasného umenia. Diverzifikovanosť umeleckých programov jednotlivých ateliérov Katedry maľby, dôležitá pre podobu maliarskeho zázemia, ktoré nachádzajú poslucháči na Akadémii umení v Banskej Bystrici, stojí v pozadí kurátorského výberu Evy Kapsovej. Opiera sa o aktuálne príklady tvorivých programov, v ktorých sa odráža kontinuita výtvarného myslenia a poetiky autorov a autorky. V tvorbe prof. Ľudovíta Hološku dominujú motívy prírodného či krajinárskeho detailu, výseky mestskej a vidieckej krajiny a náznaky figurálnych stafáží, podané v minimalisticky výraznej tvarovej skratke.

U Rastislava Podobu, ArtD. sú námety z bežnej skutočnosti východiskom pre analýzu videného a navodenie pocitu ľahkej melanchólie. Významovo periférne predmetné motívy situuje do farebne a tvarovo rovnorodého okolia, testuje mieru ich rozoznateľnosti a kladie nároky na divákovu vizuálnu citlivosť. Doc. Štefan Balázs, ArtD. pracuje s osobitým typom výrazne ostrých čistých farieb evokujúcich pozitívne naladenie a energiu. Autonómna a sebavyžarujúca pragmatika Balázsových abstrakcií môže mať aj konkrétnejšie kultúrne zakorenenie. V maľbách odkazuje na možný svet zaniknutých predvekých kultúr. Záujem o povahu mysle, poznania a základov duchovnosti maliarsky pretavuje do svojich obrazov Milan Hnat, ArtD. Dominuje v nich zväčša ústredný, významovo len naznačený figurálny motív ako dôsledok dekonštrukcie reálneho.

Témy stvárňované doc. Jánom Triaškom, ArtD. kriticky reflektujú sociokultúrnu realitu so zameraním na konkrétny problém. V sérii obrazov Young family, postavenej na princípe vrstvenia motívov, podriaďuje kritickému pohľadu vzťah kultúry, subkultúr, a popkultúry, ktorá v súčasnej kultúrnej situácii prekrýva výzvy tradičných hodnôt. V tvorbe Mgr. art. Jany Farmanovej prevažuje záujem o figurálne motívy, pričom za fragmentami postáv či predmetov môžeme čítať príbehy. Tie sú súčasťou skúmania rodových identít, tematizujú vzťahy, alebo indukujú rodinnú či kultúrnohistorickú pamäť.

Spoločným menovateľom tvorby osobností pôsobiacich na Katedre intermédií a digitálnych médií, prezentovaných v kurátorskej koncepcii Kataríny Rusnákovej, je orientácia na experimentálne a kritické umenie v širšom kontexte vizuálnej kultúry. Zatiaľ čo doc. Michal Murin, ArtD. artikuluje kritiku slovenských kultúrnych inštitúcií ironickými gestami v duchu enfant terrible, prof. Jiří David kladie v sérii komorných obrazov otázky hodnoty, ceny a významu súčasného vizuálneho umenia. Doc. Miroslav Nicz vo svojej videoprojekcii prepája malé dejiny s veľkými dejinami 20. storočia. Divákom adresuje otázku, ako by sa vyvíjali dejiny Európy, ak by bol Adolf Hitler prijatý na Viedenskú akadémiu, kde ho odmietli pre nedostatok talentu?

Prof. Milota Havránková v cykle fotografií ironicko-kriticky poukazuje na súčasnú posadnutosť ľudí fotografovaním, ktorí namiesto hodnotného prežívania skutočnosti preferujú najmä dokumentovanie svojich zážitkov. Peter Janáčik, Ph.D. sa ako predstaviteľ queer artu sústrereďuje v tvorbe fotografií na portréty a akty mladých mužov a enigmatické zátišia. Telesnosť a identitu reflektuje vo fragmentárnych záberoch s dôrazom na intimitu a prežívanie emócií.

Ján Adamove, ArtD. vo vtipne pointovanej videoprojekcii vystihuje v lakonickej vizuálnej metafore topiaceho sa človeka podstatu dramatických zápasov, ktoré zvádzajú mnohí súčasníci s prekážkami kladenými dnešnou spoločnosťou orientovanou na výkon.

 

Kurátorka Alena Vrbanová sa zamerala na transmediálnu povahu grafiky v presahoch do iných vizuálnych médií v tvorbe autorov, pôsobiacich na Katedre grafiky. Prof. Boris Jirků vo svojich expresívnych figurálnych maľbách vyjadruje drámu života a skepsu o povahe človeka. Grafický základ jazyka integruje do veľkoplošnej maľby Doc. Robert Brun. Sofistikovane pracuje s repetitívnym rastrom znakového systému, gestom a pohybom. Na rozhraní grafiky, postfotografie a maľby sa mediálne a výrazovo pohybuje doc. Igor Benca.

Ironicko-kriticky reflektuje tlak doby na výkonnosť a vytúžený úspech. Róbert Makar, ArtD. skúma kultúrnu identitu doby ako rámec existencie a pôsobenia umenia v text artových objektoch a inštaláciách. Patrik Ševčík, ArtD. v cykle serigrafií prelína nájdené fotoobrazy a ich prepis textom alebo textovou skratkou, ako aj intenzitou svetla na pozadí témy kolektívnej a privátnej pamäte. Martin Derner, ArtD. v manipulovaných objektoch ponúka dekompozíciu kníh a rozmanitých „bytových“ predmetov, poukazujúc na ich hravú profanizáciu. Filip Jurkovič, ArtD. prezentuje strohú konceptuálnu maľbu na báze maliarskeho prepisu kontroverzných štatistických údajov z pozadia umeleckých inštitúcií a umeleckého školstva. Peter Valiska Timečko, ArtD. experimentuje pri tvorbe akčnej grafiky cestou autorskej i kolektívnej performancie. Siaha pritom k masovo obľúbeným oblastiam športu či spoločenského tanca. Presahy do priestoru – sociálneho, prírodného, ako aj zón individuálnej a kolektívnej pamäťe a sveta umenia, stoja v centre tvorivých záujmov a programov vystavujúcich osobností z Katedry sochárstvo a priestorová tvorba vo výbere kurátorky Aleny Vrbanovej.

Diela prof. Miroslava Brooša pozývajú diváka k aktívnej účasti. Sú koncipované ako participatívne inštalácie s presahmi do kolektívnej akcie. Smerujú kriticky do sveta expandujúcej vizuality a nadprodukcie reklamného balastu. Doc. Juraj Sapara vo svojich dielach skúma presahy objektu a grafiky, ako aj prechod od figurácie (archetypálny motív stély) k abstrakcii. Komorné polohy figurálneho sochárskeho jazyka v tvorbe doc. Petra Gáspára expresívne vyjadrujú motívy rozporu duchovnej a fyzickej podstaty človeka, ako aj vzťahov kultúrnej sociéty. Inštalácie Evy Masarykovej, ArtD. tematizujú fenomén telesnosti z pohľadu traumy a konečnosti tela cestou manipulovaných ready made predmetov a ich presahov do média inštalácie.

 

Jozef Suchoža, ArtD. citlivo i radikálne vyjadruje rozhrania spirituálnej a fyzickej povahy sociálneho a individuálneho bytia s odkazmi na krízu kultúry, ako aj aktuálne civilizačné hrozby. Ivana Sláviková, ArtD. ideovou koncepciou, technikou a materiálom posúva svoje autopoeticky a postfeministicky ladené diela do hravej či ironickej významovej roviny. Ručne vyšíva robustné časti karosérie automobilu, v subtílnej autoperformancii prijíma vlastný ručne modelovaný miniatúrny reliéf Matky Božej. Marek Galbavý, ArtD. tvorí na báze asistovaných alebo manipulovaných ready made archetypálnej kultúrnej povahy. Nenápadnými zásahmi materiálovej zámeny aktualizuje banálny objekt alebo 3D generovanou sklenenou obrysovou schémou animuje kultúrne „vyradený” nábytkový objekt.

 

Zámerom výstavy je prezentovať a reflektovať tvorbu umeleckých a pedagogických osobností z prostredia FVU AU v Banskej Bystrici ako dôležitej súčasti sprostredkovania edukácie umenia. Obe tieto sféry ich pôsobenia v umeleckom školstve sa podieľajú na umeleckom a osobnostnom formovaní a profilácii poslucháčov – budúcich vizuálnych tvorcov.

 

Výstava sa koná pri príležitosti 20. výročia vzniku Akadémie umení v Banskej Bystrici.